Svetlé miesto
Film o osobnostiach politického, kultúrneho a spoločenského života na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Luhačovice sa stali prvým kúpeľným mestom v Rakúsko-Uhorsku, ktoré bolo v českých rukách a hlásilo sa k slovanskej kultúre. Zišlo sa tu niekoľko výrazných osobností, ktoré spojili svoje schopnosti a intelekt, aby za niekoľko sezón vybudovali moderné kúpele v slovanskom duchu. Slovenské zastúpenie bolo reprezentatívne: správcom kúpeľov bol Cyril Holuby, významnú úlohu zohral kúpeľný lekár Pavel Blaho, ktorý bol neskôr členom dočasnej vlády prvej ČSR so sídlom v Skalici a zaslúžil sa o účasť Slovákov v novom štátoprávnom usporiadaní. A do tretice... originálnu pečať kúpeľom dali stavby Dušana Jurkoviča, ktorý svoje motívy čerpal zo slovenskej ľudovej architektúry. V jeho Slováckej búde, ktorá po rozpade štátu vyhorela, bola okrem iného prvýkrát vyslovená myšlienka československého národa. Do filmu je zaradených množstvo archívnych fotografií a filmových materiálov, ktoré v predkladanom kontexte neboli dosiaľ zverejnené. Film je pripomenutím stého výročia založenia spoločného štátu a štvrťstoročia od jeho rozpadu.(Art Film Fest)
Více informacíPodobné tituly
O pořadu
Film o osobnostiach politického, kultúrneho a spoločenského života na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Luhačovice sa stali prvým kúpeľným mestom v Rakúsko-Uhorsku, ktoré bolo v českých rukách a hlásilo sa k slovanskej kultúre. Zišlo sa tu niekoľko výrazných osobností, ktoré spojili svoje schopnosti a intelekt, aby za niekoľko sezón vybudovali moderné kúpele v slovanskom duchu. Slovenské zastúpenie bolo reprezentatívne: správcom kúpeľov bol Cyril Holuby, významnú úlohu zohral kúpeľný lekár Pavel Blaho, ktorý bol neskôr členom dočasnej vlády prvej ČSR so sídlom v Skalici a zaslúžil sa o účasť Slovákov v novom štátoprávnom usporiadaní. A do tretice... originálnu pečať kúpeľom dali stavby Dušana Jurkoviča, ktorý svoje motívy čerpal zo slovenskej ľudovej architektúry. V jeho Slováckej búde, ktorá po rozpade štátu vyhorela, bola okrem iného prvýkrát vyslovená myšlienka československého národa. Do filmu je zaradených množstvo archívnych fotografií a filmových materiálov, ktoré v predkladanom kontexte neboli dosiaľ zverejnené. Film je pripomenutím stého výročia založenia spoločného štátu a štvrťstoročia od jeho rozpadu.(Art Film Fest)